Divoký západ je príťažlivé prostredie. Široké neprebádané pláne amerického západu, stáda bizónov, červenokožci (indiáni, aby som ich nazval korektne pre prípad sťažností), salónu a bitky v nich, jazda na koni, prostitútky, ktoré majú vždy v podväzkoch skrytý malý revolver, turnaje v pokri, prestrelky na poludnie, kolty zavesené proklatě nízko. To všetko je divoký západ ako ho poznáme. Bohužiaľ v starých filmoch rokov 60. a 70 bol spracovaný nie príliš šťastne (teda na dnešné pomery) a také filmy pozerajú len pamätníci.

            Pamätám sa na moju dovolenku v Chorvátsku. Bol som len malý capart a nemal som viac ako päť rokov, čo je divné, že si tú situáciu pamätám. Išli sme výletnou loďou po nejakej rieke (či to bola pláž?) a sprievodyňa vraví, že tam je tá skala, kde sa natáčal Winetou a všetci dospelí na palube spozorneli, očká im zasvietili a okamžite si to fotili. Ja som samozrejme nevedel o čo sa jedná, tak som nejavil žiadny záujem o skalu, alebo o fakt, že sa flm o divokom západe točil v Chorvátsku. A nejavil by som ten záujem ani teraz, tie filmy m proste neberú, i keď môžete mať iný názor.

            Chodím na výtvarnú školu v Čadci (teda chodím...skôr tam dojdeme s chalanmi, skritizujeme všetko čo vidíme, kecáme a nakoniec si zapálime vonku...). Učiteľ tam je najväčší pohoďák akého poznám a má skvelé názory na život, na spoločnosť a vlastne na všetko. Je to tiež maník cez dobré hry a filmy a raz keď sme tam došli ukazoval nám jednu scénu z Vtedy na západe a ja som musel uznať, že westerny predsa len majú čosi do seba. V spomínanej scéne kladný chlapík na pravé poludnie v šokujúcom zostrihu zastrelený hlavného záporňáka a vloží mu do úst harmoniku tesne predtým ako umrie. Záporňák si spomenie na to, ako kedysi zabil jeho brata a klaďasa ešte ako malého chlapca nechal skoro istej smrti umrieť hladom na púšti a tiež mu dal do úst tú harmoniku. Podmaz, ktorý do toho ide je geniálny a k scéne absolútne pasuje. Musím priznať, že Vtedy na západe, je western, ktorý je stále cool.

            Ale i v dnešnej dobe sa filmársky priemysel nevyhol westernu, čo mi dokázal film Rýchlejší ako smrť, ktorý má okrem kvalitného hereckého obsadenia aj riadny akčný spád. Sledovať ako mená na tabuľke pištoľníkov ubúdajú a hroby sa napĺňajú je úžasné. Vznikajú i horšie filmy, svetlým príkladom je Banditas (čo nejaký maník cez jazyky preložil do slovenčiny ako Sexi Pistols, toho by som najradšej ukameňoval, určite to bol on, kto preložil Lucy Number Slevin ako Nabiť a Zabiť). Prvoplánovú komédiu zachraňuje len herecký výkon Steva Zahna a ladné krivky obidvoch hlavných protagonistiek, inak ide o filmovo ničím nezaujímavý blábol.

            Rozobrať túto tému ma napadlo nedávno, keď som mal tú česť zhliadnuť 3:10 o Yuma. Pri prvých obrázkoch z filmu som predpokladal, že pôjde o absolútne tuctový akčnák, kde to každý bude do seba sypať a ku koncu odídu o pár kilo olova v hrudi ťažší, no mýlil som sa. Hlavný konflikt spočíva v tom, že skupina ľudí zajme najstrašnejšie banditu západu Bena Wadea a majú ho dopraviť na vlak 3:10 do Yumy, ktorým sa prevážajú zločinci. V skupine je naprílad miestny šerif, doktor, zástupc železničných spoločností, ale i Dan Evans a jeho syn. Dan Evans je prostý farmár, ktorý len chce zaručiť pokojný život pre svoju rodinu a dodržať svoje slovo. Cesta na vlak nebude jednoduchá, pretože Wadeova banda chce oslobodiť svojho vodcu a samotný Wade i keď v putách nie je taký bezmocný ako by sa na prvý pohľad zdalo. Ako členovia skupiny postupne umierajú vypláva na povrch hlavná myšlienka filmu a to odvaha a čestnosť prostého človeka, ktorý chce svojmu synovi ukázať význam slovného spojenia – Poctivý život. Nakoniec si aj samotný bezcitný Ben Wade uvedomuje hrdosť, česť a odvahu. Film je pretkaný hbokými psychologickými motívmi oboch hlavných postáv a keď vám už uvažovanie prerastie cez hlavu režisér James Mangold vhodí do westernévo kotla poriadnu prestrelku, náháňačku, či inú akciu, obzvlášť posledných desať minút film, kde sám Evans vedie Wadea cez mesto plné jeho kumpánov je pôsobivá.. Jeden nevie kde sa skôr pozerať, z každej strany letí guľka, ktorej cieľom má byť práve Evans. Koniec filmu ma doslova nadchol.

            Kvalitu podčiarkujú dvaja prominentní herci v hlavných úlohách. Zloducha si zahral Russel Crowe (Gladiátor, A Beautiful Mind, Good Year) a poctivého Dana Evansa hral Christian Bale, ktorému to v tomto prostredí ide omnoho lepšie ako v kostýme Batmana (najlepší Batman bol aj tak George Clooney a to mi nikto nevyhovorí.) Nechcem tu film vychvaľovať do nebies ani mu robiť reklamu, rozhodne nepatrí medzi top 10 najlepších filmov, aké som videl, ale medzi najlepšie westerni patrí určite.

            Western je medzi nami stále a 3:10 to Yuma to potvrdzuje. Určite ich nebude tisíc ako za čias našich otcov, ale jeden kvalitný do roka bohato postačí. Otec mi rozprával ako kedysi boli deti unesené zo Sandokana a všetci nosili tričká s jeho podobizňou, aký to bol borec. Terazmi to príde smiešne, to je ako si nacapiť na tričko Gotvalda a  ísť do ulíc. Prinajlepšom by sa mi vysmiali, pri najhošom by som skončil v relácii 112. No nehanbil by som si dať na tričko pána Crowa vo fešnom kovbojskom klobúku. (mimochodom všetky deti nosia na tričku Supermana, ale Superman nosí tričko s Chuckom Norrisom). Na dnes všetko chlapci a dievčatá, pozrite si Večerníček, umyte zúbky a šup ho kdesi do baru na drink.