Všetci a to doslova všetci (až na pár svetlých výnimiek, ktoré ma poctia svojou návštevou) sú cez prázdniny rozlezení po všetkých čertoch a možnosť akéhokoľvek chodenia na pivo odpadá, lebo samému mi nechutí, nie som alkoholik. A tak keď začala škola, všetci sa museli vrátiť domov, do školy a do barov. Ja ako spoločensky založený človek som nemal polovicu prázdnin čo robiť a keď sa kamoši vrátili z brigády, okamžite sme si zbalili svoje saky-paky a šli do Semtexu osláviť návrat z brigády. O dva sme oslavovali hody a o týždeň koniec prázdnin. My si vždy nájdeme nejaký dôvod, prečo si vypiť. Ale všetko kultúrne, s mierou, dôstojne a hlavne v priateľskej atmosfére (nie nie som notorik, ktorý by holdoval alkoholickým opojeniam v každej situácii, no taká skvelá atmosféra ako vznikala v tie dni sa jednoducho musela ísť zapiť.)
A keď som chcel ísť osláviť prvý školský týždeň každý z pôvodnej partie sa na to vykašľal, že oni nejdú do mesta. Samozrejme ich neminula spŕšť nadávok, že prečo tam nejdú, čo im to pere na hlavu a čo budú doma v piatok večer sedieť? No nakoniec som sa dohodol s pár dobrými spolužiakmi, že zájdime taký úzky okruh ľudí niekde v Čadci. V inkriminovaný večer som bol navštíviť kamoša v nemocnici so zlomenou nohou (chvalabohu je už doma a najhoršie má za sebou) a volá mi Mistr, že čo nejdeme do Kysuce sa zabaviť, keďže oni všetci sú odtiaľ. Povedal som, že nedbám, ja neodmietnem pozvanie do dobrej spoločnosti a okamžite som vyrazil do Kysuckého Nového Mesta. A skončil som na celý večer v Mamutkovi.
Je zvláštne, že sa vôkol niekoho pohybujete 5 rokov a jeho dobrý charakter si všimnete až na konci toho piateho ročníka. Vlastne na konci toho štvrtého ročníka som prišiel na to, že spolužiak z vedľajšej triedy je super týpek. V spomínanom mamitkovi sme pokecali o živote a má úplne perfektné názory na život, také ako ja a je strastiplná životná cesta sa mimoriadne podobá na tú moju. Zdravím Martina Vrábla a dúfam, že sa ešte veľakrát stretneme na ďalších akciách a čo to popijeme. Je to proste správny týpek a ak by boli všetci na svete takí ako on, tak ste všetci moji dobrí kamaráti.
Začal som sa tešiť do Semtexu, lebo ako tvrdím, vždy je tam veľa dobrých ľudí (ich vymenovaním by som zapratal minimálne tri A4 a niektoré mená som si v podnapilom stave aj tak nezapamätal). Dobrí ľudia prídu, pozdravia, prisadnú si, objednajú sebe a mne niečo fajného, pokecáme, zas ja objednám, pokecáme, ideme na parket, vypijeme a pokecáme. To ma trochu aj otravovalo, lebo keď takýchto ľudí sedí v boxe 5 nevieme s kým sa skôr rozprávať a s kým skôr piť, lebo ak som to pil so všetkými naraz, tak už o ôsmej skončím s hlavou v záchode. Potom už len lahodne spomínam na všetkých dobrých ľudí, ktorých som stretol a pokecal s nimi a teším sa na návrat do Semtexu. Už som si na tento systém tak navykol, že sa vo mne vytvoril silný spoločenský pud, ktorý by na pustom ostrove bez ľudí vyústil minimálne v niekoľkonásobnú schizofréniu, alebo v sebekanibalizmus. Ale nielen v piatok večer v meste sú dobrí ľudia, tí sú vlastne každý boží deň v škole a ďakujem vyšším mocnostiam, že tam sú a vďaka nim pretrpím to mučenie nudou, ktoré niekto nazýva škola.
Skutočne sa neodvažujem posudzovať ako je s priateľskou a uvoľnenou atmosférou v iných školách, ale v našej triede sú samí dobrí ľudia. Bez výnimky sú to skvelí priatelia, akých by si každý človek prial. Až na malé výnimky s nimi vždy rád hodím reč, zasmejeme sa a sú príjemní. Teda ak sa neriešia dôležité otázky našej budúcej stužkovej. To sa všetci menia na zvery, ktoré chcú mať všetko podľa svojich osobných predstáv a bojujú za ich dosiahnutie i za cenu psychickej útrapy osoby druhej do tohto zapletenej.
Ja som na začiatku rokovaní okolo stužkovej povedal, že ja im ten program odmoderujem a viacej sa do toho nestarám. Nestál som si za slovom, lebo už vďaka môjmu pričineniu sa vymyslela hlavná téma na oznamko a čaká ma ešte režírovanie a hranie v scénkach, ktoré som sám napísal. V rozhodovaní o detaily v oznamku som si zaviedol systém – mám na to vnútorný názor ako Dušan, ktorý pri rozhodovaní spí, čo znamená, že mám úplne pass a je mi jedno čo bude na oznamku, hlavne že nejaké bude a keď musím hlasovať, tak vždy zdvíham ruku ako spolužiačka Zuzka, nerozmýšľam či sa mi to páči alebo nie, jednoducho zdvihnem ruku a moje myšlienky smerujú inam (do Země Nezemně kde lieta Peter Pan a vílu žijú len vtedy ak v ne veríme a to isté platí o lietaní, zapáčil sa mi ten film s Johnnym Deppom a tým malým chalanom čo hral Charlieho v továrni na čokoládu). Potom nastala tá ťažká chvíľa, keď sa malo vymyslieť hlavné motto na oznamko.
Bez servítok poviem, že som vytvoril 50 % všetkých návrhov na motto. Bohužiaľ si príliš nespomínam na všetky návrhy nevychádzajúce z mojej mysle (a to z mojej mysle vychádza skutočne milión veci za hodinu a nestíham si to všetko pamätať, lebo šedá kôra mozgová sa občas máča v liehu.) Nie sú to také citáty slávnych filozofov, ako ich poznáte z každého druhého oznamka, ale skôr také debilne vtipné myšlienky. Ponúkam prehľad nielen mojich návrhov na motto:
Každý muž zomrie, ale nie každú skutočne žije. – William Wallace
Niektorí čo žijú si zaslúžia život a tí čo sú mŕtvi by si zaslúžili život, môžeš im ho dať Frodo? – Gandalf/Ian McKellen
You’re fucking with me, you’re fucking with the best. – Tony Montana/Al Pacino
Akože čože....akože fúha....akože e.
5.G. – The power to suprise.
Dajte mi pevný bod a pohnem celým svetom.
Pro hlupáka každej hloupej.
Buba byl múj úplne nejvíc nejlepšejší přítel.
Na svete sú ľudia a ženy.
Ona by možnože aj bola pekná, kebyže je pekná.
Nech ťa Sila sprevádza.
Ľudia sa stále zamestnávajú, aby nemuseli pracovať.
Som tvoj otec, Luke.
Tri prstene elfským kráľom vonku pod nebom, sedem pánom trpaslíkom v sieňach z kameňa...
To je taký približný prehľad viac menej vtipných hesiel. A uznajte, mať napísané na oznamku Nech ťa Sila sprevádza je celkom cool. Uvidíme ako sa dohodneme v triede, no veľmi by som chcel mať napísané nejaké trefné heslo zo známeho filmu a nielen citát dve tisíc rokov mŕtveho filozofa. (teraz ma napadlo ešte jedno – Princíp lietanie je jednoduchý – stačí sa celou silou hodiť smerom na zem a netrafiť sa.) Osobne sa na stužkovú enormne teším a dúfam, že mi potom pribudne do repertoáru kopec historiek. Za Hordu!
